Všetko toto desivé divadlo malo súvis s mojimi nadchádzajúcimi narodeninami, dosiahnutou štvrťstoročnicou. „Ts ts, čo že je to 25 chlapče, čo robíš tragédie, spamätaj sa!" akiste povedia si mnohí postarší, napríklad aj ty. Avšak pre mňa, čo si ešte dobre pamätám, ako som ťahal gumeného káčera po pieskovisku a ten piesok, od psov ocikaný jedol, to bol však moment, kedy som sa zastavil a začal zamýšľať nad životom, sebou a všetkým. Ako sa nezadržateľne blíži onen deň N, deň narodenín, budúci oslávenec zle spí, málo je a trasie ho ako tatramatku. V deň narodenín však príde ohromujúce prekvapenie, kedy oslávenec zisťuje, že aj za týmto veľkým životným miľníkom sa nachádza život a nie len staroba, smrad nemocničného chlóru, smrť a pohreb.
Minule v noci sa mi stala zvláštna a krásna vec zároveň. Cestujem si tak v MHD, nočná jazda sa ničím neodlišovala od iných nočných jázd z mesta domov. Pozeral som skrze zafúľané okno na nočnú Bratislavu, české pivko príjemne hrialo v brušku. A to až do momentu, pokým si ku mne prisadla partia mladých, pre korektnosť treba povedať, že ožratých ľudí. A reku, že robia prieskum. Kto som, koľko mám rokov, kde študujem a tak ďalej. Pomedzi otázky samé hehehe, hihihi, hahaha. A reku, ďakujem za opýtanie, som Jaro, 25 a nikde, reku ja som už, žiaľ, robotník.
Partia sa zrazu na mňa prizrela, akoby som im zvestoval, že nosím pod srdcom dieťa. Dievčatá menej, chlapci viac nesúhlasne krútili hlavami, že reku, prečo z nich robím kreténov. Až jedna z nich, volala sa Paula, neustojí tlak a vykríkne: „ Ty a robíš? Šak ty máš menej jak ja!" A koľko máš ty, pýtam sa jej na oplátku. „Šak 22."
A vtedy, práve vtedy, v tej sekunde mi začalo všetky údy napĺňať šťastie, gejzír radosti a mladosti. Preciťoval som, ako sa mi vrásky v tvári vystierajú, starecké skostnatené myslenie opäť nahrádzalo mladé, dynamické. Vyzerám, ba aj pôsobím ako mladý, energický, 21 ročný švihák. Ja starec 25 ročný. V tú sekundu nešťastie z dosiahnutého veku plne opadlo. Ach, pre toto sa oplatí žiť v tomto desivom svete, povedal som si a poškrabal týždenné nehusté strnisko.
Čiže ak sa cítite zle pri pohľade na do občianského preukazu, na svoj dátum vyliahnutia sa na svet, neupadajte na duchu. Zastavte na ulici náhodné osoby a opýtajte sa ich, koľko by vám odhadli. Možno vám ich odpoveď pohladká dušu a dodá entuziazmu do života. Ak tipnú viac, než máte, až potom je tu dôvod upadať na duchu, na opúšťanie sa a pomýšľanie na odchod z tohto sveta. Dobre to premyslite, než urobíte nejaké huncúctvo. Ja si idem dať jablko, poskladať hračku z kinderka a hrať sa s autíčkami.
