Deň prvý: Na Solisku bije Poľka svoje dieťa, lebo nechce ísť pred výstupom kakať. Stále kričí: „Emila, Emila!". Po poľsky niečo v štýle: „kakaj, kým môžeš, kým je záchod na blízku!" Dieťa sa zdúva a rezignuje. Možno mu aj treba kakať, ale nechce potešiť rodičov a tak zadržiava exkrement v sebe. Ak je bystré, už kuje plán, ako mu na polceste bude treba. Deti vedia byť prešibané.
Deň druhý: Čech karhá dieťa. Zato, že je prirýchle. „Patriku, hory jsou nebezpečný", dohovára otec synovi. Situácie nie je jednoznačná, že kto pochybil. Či šiel syn prirýchlo, alebo otec pomaly. Po zadku mohol dostať kľudne otec, aby šiel rýchlejšie a mohol byť pokoj. Nuž ale, silnejší pes žerie.
Nakoniec, myslím že to bol deň piaty, bolo bité aj Slovenské dieťa. Zato, že štrajkovalo a odmietlo absolvovať prechádzku okolo Štrbského plesa. Odôvodnenie: bálo sa, že vo vode plávajú veľké krokodíly, vybehnú na súš a stiahnu do vody postupne otca, matku kočíkujúcu jeho súrodenca a nakoniec aj jeho samotné. Otec vyjadril s detskou tézou o krokodíloch nesúhlas a posmelil dieťa do kroku pár údermi po zadku. V tvári dieťaťa sa zračilo obrovské sklamanie. Jeho zaslzené oči hovorili: „Veď vy uvidíte, keď sa zjavia krokodíly..."
