Jarné starosti môjho pána otca

Vymýšľa plány ťažby v lese, dojednáva sa s horárom. Nerobí to pre seba, on je starý vlk, jemu zima neublíži. Robí to pre nás, nechce, aby sme pomrzli. Otec hovorí, že krutá zima udrie znenazdajky a vôbec sa nebude pýtať, prečo sme zaháľali v lete. Takže sa už teším na tie krásne sobotné dni v lone panenskej prírody v okolí obce Horné Mladonice, odkiaľ pán otec pochádza. S pílkou v ruke sa budem cítiť ako najlepší pilčík na svete. Kyslý pot sa mi bude liať do tváre a budú ma štípať ovady. Žiadny strom sa nebude zdať nespíliteľný. Všetky, ktoré horár označí, sa budú triasť o svoju existenciu. Drevo napílene na metrinu ponosíme na veľkú kopu, kde si oddýchne, až kým poň nepríde spásonostná Vetrieska. Tá plne naložená palivovým drevom absolvuje strastiplnú cestu z neprístupnej džungle slovenského lesa až do mesta, priamo k nášmu domu. Tam sa s najväčšou obozretnosťou popíli cinkulárom a prefúrikuje do kotolne, kde drevo v tichosti počká na svoju smrť v pekelných ohňoch našej, už spomenutej strašidelnej pece. Ťažká robota je to, drevko si nachystať, doviezť, uložiť. Nie je to len tak, gombíkom pokrútiť, ako si myslia bytovkári. Veru, krásne soboty nastanú, už čoskoro. Najmä ak ma večer predtým niečo súrne zdrží pri pive. Nuž ale, nechceme pomrznúť.