Nevedia si uvedomiť, že peniaze ktoré si požičiame, aby sme požičali, raz bude treba vrátiť. A v budúcnosti budú chýbať na veci, ktoré už na ich život majú dosah, napríklad zdravotníctvo, pretože Slovensko zaplatí viac pri financovaní svojho dlhu. A život na dlh je ako život mafiána. Pekný, ale krátky. A to si nechce, alebo nevie väčšina uvedomiť. Keby však úradníci chodili od domu k domu a od každého občana pýtali 200eur v hotovosti, na pomoc bohatým krajinám, to by už inak vyzeralo. Bez ujmy na zdraví by nedošli ani po tretí dom. A situáciu by nezachránili ani studené párky, teplé pivo, balóny a rocková kapela 80tych rokov na pódiu. No ešte šťastie, že sa to dá na tú sekeru zaplatiť. Zatiaľ.
Jój, ten premiér dobre hovorí
Počujem často okolo seba. Škoda, že len hovorí. Obyčajným ľudom (nie len tým Matovičovým) totižto nič nehovorí čachrovanie s peniazmi, na ktoré nemajú dosah, ktoré si ani nevedia predstaviť. Milión, miliarda, čísla im na hony vzdialené. Ľudia si z rôznych príčin neuvedomujú zníženie výšky odvodu do druhého piliera, zlaté padáky, predražené tendre, pretože sú im tie peniaze anonymné.