Efekt prihliadajúceho

Autor: Jaro Horváth | 11.6.2012 o 11:46 | (upravené 11.6.2012 o 22:23) Karma článku: 8,17 | Prečítané:  1510x

„Efekt prihliadajúceho“ prezentuje správanie ľudí v záťažových situáciách. Do obšírnejšieho povedomia sa dostal po roku 1964 prípadom Kitty Genovese, ktorú cestou z práce pred jej bytovkou napadol neznámy útočník. Začala kričať o pomoc a z okien sa začali vystrkávať zvedavé hlavy jej susedov. Ani jeden jediný z nich nezavolal políciu, či nepribehol na pomoc. Vrah mal dokonca tú možnosť, že sa k jej ešte živému telu vrátil, aby dokončil svoje zvrátené dielo.

 

Dnes je predmetom dohadov, koľko vlastne ľudí bolo v tom čase v bytovke a teda, koľko ľudí sa len prizeralo tomu, čo sa dialo.  Hovorí sa o počte 38 ľudí. Konkrétne tento prípad sme ako študenti rozoberali na vysokej škole, na hodinách Psychológie prosociálnosti, kde sa v podstate potvrdilo to, že čím je skupina ľudí väčšia, kompetencia riešiť situáciu je nižšia. Taktiež vstupuje do toho faktor akejsi nechuti miešať sa do problémov druhých. Nehas, čo ťa nepáli, hovoríme. Avšak  čo hovorí práve prípad Kitty? Môžeme si povedať, že sme civilizácia s veľkým C, keď dokážeme niečo podobné dopustiť? Prípad je starý cirka 50rokov, ktovie, ako by sa ľudia zachovali dnes. Ako by sme sa zachovali my? Koľko krát obídeme človeka na zemi, zamrmlajúc si, že je určite len opitý. Však sa oňho niekto postará. Niekto iný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Alternatíva pre Nemecko skutočnú alternatívu neponúka

Merkelová voľby vyhrala a ostáva mocná. Európa je naozaj vďačná.


Už ste čítali?