Vitaj v meste na Dunaji aka fakty a mýty o ňom.

Autor: Jaro Horváth | 26.5.2014 o 12:10 | (upravené 5.6.2014 o 18:04) Karma článku: 9,21 | Prečítané:  2208x

„V Bratislave, tam keď nepoložíš pred upratovačku tricať tisíc, tak sa ani nepohne! A takí, čo robia aj s počítačáma, tak tí zarábajú aj tristotisíc. Minimálne!“

Vo zvyšku Slovenska, aspoň tam, odkiaľ pochádzam, žiaľ, panuje skreslená predstava, že sa stačí doma odhodlať. Odpútať sa od rodnej viesky, zbaliť si do šatky zopár parených buchiet, zakvačiť ich na palicu z paradajok a odísť za šťastím a blahobytom. O tých, ktorí to dokázali sa tradujú legendy, ako ich hneď pri tabuli Bratislava privítali s posolenými päťsto eurovkami, prezliekli do obleku a odsúdili na doživotný pobyt v obrovských mezonetových bytoch s americkou chladničkou a plazmovým televízorom väčším, ako obývačková stena v trebišovskom paneláku.

Takáto glorifikácia a mystifikácia Bratislavy trvá už veľmi dlho, pravdepodobne už od príchodu solúnskych bratov. Dosť jej napomáha fakt, že človek ktorý príde na deň, dva, do Bratislavy, vidí hruborkých kaviarencov, s kľúčmi od mercedesu, ktorí preháňajú čašníkov hore dole a ich náplňou práce je ísť si na obed zacvičiť a pomedzi to vyriešiť nejaký ten milión hore dole. Deje sa tak preto, lebo normálni pracujúci ľudia sú v tých chvíľach a pravdepodobne až do chvíľ večerných, obklopení štyrmi stenami svojho pracoviska. Ďalším faktorom, ktorý náramne vplýva na obraz o živote v Bratislave sú napríklad reklamy.  Pohľad na bratislavský mikrosvet je čiastočne deformovaný predstavami o bežnej bratislavskej rodine, ktorá akoby z oka vypadla tej z reklám na pracie prachy a acidofilné mlieko. Veď už kde inde by tieto rodiny boli, ak nie v kapitálnom meste našej vlasti.

V reklame vystupuje mladá, 25 ročná mamička, ktorá má so svojím 30 ročným mužom dve deti. Synčeka, cca 9 ročného a dcérku, tak 5 ročnú. Spolu vysmiati žijú v mezonetovom byte o rozlohe futbalového ihriska. Mňa by skôr, než začnem premýšľať nad tým, či je to v Bratislave skutočne tak, zaujímalo to, čo je viac čudné. Či to, že mamička prvorodila ako šestnásť ročná, alebo to, že majú taký byt. A že či rodiť pred pubertou a zároveň mať mezonet s výhľadom na celý svet ide k sebe. Nejde. V bratislavskom vesmíre toto rozhodne bežná rodina nie je.

Bežná mladá rodina sa tiská v dvojizbovom byte, umne umakartónovou stenou prerobenou na trojizbák o rozlohe dedinských kurínov. Zarábajú síce viac, než výdajníčka stravy v Detve, ale zároveň platia šialene vysokú hypotéku, predraženú škôlku, ktorá je nedostatkový tovar ako banány za socializmu a, keď si rozhodnú si povyskočiť, tak aj tankujú do auta, ktoré si dovolili zadovážiť.

Medzi mýty tiež patrí predstava o práci. V Bratislave nikto nič nerobí, len pozerá do počítača, surfuje na facebooku, pije kávu, šteboce s kolegami a na konci mesiaca mu blikne sto tisíc a ide sa chváliť domov. Alebo sa chváli fotkami z Kanárskych ostrovov na facebooku. Alebo ide domov a chváli sa tými fotkami osobne. Pravdou je, no, že to tak nie je. Ono totiž každá fotka, každý úsmev je vykúpený chvíľami, keď človek zatína zuby, kape pod náporom stresu, roboty má toľko roboty, že by ju nezvládol ani do konca života. Ale každý večer napokon prichádza chvíľa, keď ľahne do postele a má právo si povedať: „Urobil som dnes všetko, čo som mal urobiť!“.

Samozrejme na záver si prichádza otázka: Prečo sa teda mlaď stále húfne ženie do Bratislavy? Prečo sa tu nejaký Jaro Horváth vyplakáva, ale pritom sám dal zbohom bezpečiu otcových ramien a matkinho lona a opustil rodnú dedovizeň? Odpoveďou je to, že sú tu, aj keď naprotiveň zahraničiu ešte stále značne oklieštené, ale predsa len aké také možnosti. A tiež predstava, vzdialená v hmle budúcnosti, že ak budete šikovní, odriekať si a pracovať na sebe a na dobrých veciach, raz sa vám to všetko vráti. A potom, možno raz, budete sedieť za počítačáma a zarábať tristotisíc. Minimálne. Tak preto. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?