Poliaci&Česi&Slováci, ich deti a Vysoké Tatry

Autor: Jaro Horváth | 31.7.2013 o 10:31 | (upravené 13.8.2013 o 15:59) Karma článku: 8,66 | Prečítané:  1269x

Minulý týždeň som bol týždeň v Tatrách. Skontrolovať, že ako to tam vyzerá od poslednej návštevy. Vyštartovať zavčas rána, pobehať hore dole po štítoch, ako v detstve, keď som s rodičmi absolvoval všetky povinné Tatranské jazdy. Sprvoti som sa nazdával, reku ako sú tie Tatry vyľudnené. Reku, tu ozaj nefunguje turizmus. Reku, keby tu niet toho spásonostného J&T konského póla, tu je hladová dolina. Pán boh zaplať za konské pólo. Pre mňa osobne z prázdnych Tatier vyvstali samé pozitívne veci, napríklad keď som ráno o šiestej vyštartoval na Kôprovský štít, chodníky boli voľné a ja som mohol po nich chodiť zľava doprava, ako baran. A aj som často chodil. Ale cestou nazad to už bola iná káva. Preplnené chodníky, stretal som ľudí. Davy ľudí. Aj keď nemáte veľmi chuť počúvať cudzie reči a radšej by ste si vypočuli ticho prírody, na poobedňajších preplnených chodníkoch ste bez šance. No sem tam, nie často, je človek svedkom zaujimavých situácií.

Deň prvý:  Na Solisku bije Poľka svoje dieťa, lebo nechce ísť pred výstupom kakať. Stále kričí: „Emila, Emila!". Po poľsky niečo v štýle: „kakaj, kým môžeš, kým je záchod na blízku!" Dieťa sa zdúva a rezignuje. Možno mu aj treba kakať, ale nechce potešiť rodičov a tak zadržiava exkrement v sebe. Ak je bystré, už kuje plán, ako mu na polceste bude treba. Deti vedia byť prešibané.

Deň druhý: Čech karhá dieťa. Zato, že je prirýchle. „Patriku, hory jsou nebezpečný", dohovára otec synovi. Situácie nie je jednoznačná, že kto pochybil. Či šiel syn prirýchlo, alebo otec pomaly. Po zadku mohol dostať kľudne otec, aby šiel rýchlejšie a mohol byť pokoj. Nuž ale, silnejší pes žerie.

Nakoniec, myslím že to bol deň piaty, bolo bité aj Slovenské dieťa. Zato, že štrajkovalo a odmietlo absolvovať prechádzku okolo Štrbského plesa. Odôvodnenie: bálo sa, že vo vode plávajú veľké krokodíly, vybehnú na súš a stiahnu do vody postupne otca, matku kočíkujúcu jeho súrodenca a nakoniec aj jeho samotné. Otec vyjadril s detskou tézou o krokodíloch nesúhlas a posmelil dieťa do kroku pár údermi po zadku. V tvári dieťaťa sa zračilo obrovské sklamanie. Jeho zaslzené oči hovorili: „Veď vy uvidíte, keď sa zjavia krokodíly..."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?